Guth Vladimír

Guth Vladimír

GC6W2ER   

3.2.1905 - 24.6.1980  

astronom

 

Prof. RNDr. Vladimír Guth, DrSc. byl prvním českým astronomem, který se stal předsedou komise Mezinárodní astronomické unie.
Studoval astronomii na Přírodovědecké fakultě Karlovy univerzity, kde získal titul doktora přírodních věd (1929). V letech 1928–1950 působil na Státní hvězdárně v Praze a na observatoři v Ondřejově. V roce 1951 vystřídal Antonína Bečváře ve funkci ředitele astronomické observatoře na Skalnatém Plese. Později se stal prvním ředitelem Astronomického ústavu SAV. Roku 1956 se vrátil do Astronomického ústavu ČSAV v Ondřejově, kde působil jako vedoucí Oddělení meziplanetární hmoty.
Hlavním oborem, kterému se Vladimír Guth věnoval, byl výzkum meziplanetární hmoty, především pak dynamika komet a meteorických rojů. Stal se světovou kapacitou v metodice a interpretaci vizuálních pozorování meteorů. Věnoval se však i jiným astronomickým tématům např. výpočtu drah komet a dynamice umělých družic. Aktivně se podílel na české účasti v rámci Mezinárodního geofyzikálního roku (1957/58) či programu Interkozmos.
V letech 1959–1962 byl prvním předsedou Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a od roku 1966 podpředsedou Československé komise Interkozmos. Výrazem mezinárodního uznání jeho výsledků bylo zvolení za prezidenta komise pro meteory a meteority Mezinárodní astronomické unie (1952–1958).
Na památku Vladimíra Gutha byla pojmenována planetka (3419) Guth.

 

 

Podklady

 

prof. RNDr. Vladimír Guth, DrSc. (* 3. február 1905, Vrchlabí – † 24. jún 1980, Praha) bol český astronóm.


Narodil sa vo Vrchlabí. Vyštudoval astronómiu na Prírodovedeckej fakulte Karolovej univerzity v Prahe, kde získal titul doktora prírodných vied (1929). Na svojej alma mater sa aj habilitoval (1949). V rokoch 1928 – 1950 pôsobil na Štátnej hvezdárni v Prahe a na observatóriu v Ondřejove. V roku 1951 vystriedal Antonína Bečvářa vo funkcii riaditeľa astronomického observatória na Skalnatom Plese. Počas pôsobenia dr. Gutha sa observatórium dobudovalo a začlenilo sa do sústavy akademických pracovísk ako Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied, pričom sa V. Guth stal jeho prvým riaditeľom. V tomto čase doc. Guth pravidelne dochádzal prednášať na Univerzitu Komenského do Bratislavy. Vyškolil tiež prvých ašpirantov, takže väčšina slovenských astronómov sú buď priami jeho žiaci alebo žiaci jeho žiakov. V roku 1956 sa vrátil do Astronomického ústavu ČSAV v Ondřejove. Tu pôsobil vo funkcii vedúceho oddelenia medziplanetárnej hmoty a vedúceho observatória. V tom istom roku obhájil titul DrSc. Od roku 1961 externe prednášal astronómiu na Karolovej univerzite v Prahe, kde bol v roku 1966 vymenovaný za riadneho profesora. Zvolili ho tiež za člena korešpondenta SAV (1953) a neskôr aj ČSAV (1962). Zomrel 24. júna 1980 v Prahe.


Hlavnou oblasťou vedeckej činnosti prof. Gutha bol výskum medziplanetárnej hmoty, osobitne dynamika komét a meteorických rojov. Stal sa svetovou kapacitou v metodike a interpretácii vizuálnych pozorovaní meteorov. Bol zakladateľom česko-slovenskej meteorickej školy, ktorá vo svetovom meradle získala mnohé prvenstvá. Venoval sa však aj iným astronomickým problémom: od výpočtu dráh komét cez dynamiku umelých družíc až po výskum atmosférickej extinkcie. Viedol dve výpravy do ZSSR za zatmením Slnka (v rokoch 1936 a 1954). Mal zásluhu na úspešnej účasti Česko-Slovenska na veľkých medzinárodných projektoch, ako bol Medzinárodný geofyzikálny rok (1957/58) či program Interkozmos. Bol spoluautorom známej dvojzväzkovej knihy Astronómia (1954) a 37 vydaní Hvezdárskej ročenky.

Napísal viacero pôvodných vedeckých prác z meteorickej astronómie, astrometrie a nebeskej mechaniky. V rokoch 1959 – 1962 bol prvým predsedom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a od roku 1966 podpredsedom Česko-slovenskej komisie Interkozmos. Výrazom medzinárodného uznania jeho výsledkov bolo zvolenie za prezidenta komisie pre meteory a meteority Medzinárodnej astronomickej únie (1952 – 1958) – bol prvým česko-slovenským astronómom, ktorý sa stal predsedom niektorej z komisií MAÚ.